Chrípková sezóna nás tento rok prekvapila. Okrem bežnej chrípky sa na nás zvalila lavína koronavíru a s ňou aj množstvo opatrení a odporúčaní. Často si umývajte si ruky, nechytajte si tvár, vyhýbajte sa chytaniu objektov vo verejných priestoroch. Takto znejú odporúčania povolaných, ale aj zdravého rozumu. A nezabudnite posilniť imunitu! Ktoré vitamíny vám v tom pomôžu?
Vitamín D
O vitamíne D sa v súvislosti s imunitným systémom až tak často nehovorí. Vieme, že déčko dokáže pozitívne vplývať na náladu, energiu a na psychiku vo všeobecnosti, avšak málo sa spája s fyzickým zdravím a predchádzaním chorôb. Čoraz viac štúdií však potvrdzuje, že existuje priame spojenie medzi levelmi vitamínu D a imunitou. Okrem toho je preukázané, že tento vitamín pomáha s respiračnými ťažkosťami, ktoré spôsobuje aj klasická chrípka aj koronavírus. Jedna štúdia dokonca preukázala, že ľudia so zvýšeným príjmom vitamínu D sú omnoho menej náchylní na nakazenie respiračnými infekciami. Ako však súvisí vitamín D s respiračnými ochoreniami? Náš organizmus potrebuje adekvátne množstvo déčka na produkciu antimikrobiálnych proteínov, ktoré zabíjajú víry a baktérie, pokiaľ ich nie je dosť, organizmus je logicky náchylnejší. Tieto proteíny sú navyše najaktívnejšie v dýchacom trakte. Bežnou odporúčanou dávkou vitamínu D je 400-800 IU (10-20 mikrogramov), no v chrípkovom období a na posilnenie imunity sa odporúča dávku aspoň zdvojnásobiť, pričom vyššie spomenutá štúdia dávkovala až 3300 IU. Predávkovanie déčkom je extrémne vzácne a väčšinou nastáva po dlhodobom zvýšenom užívaní.
Nevýhodou pre nás je, že obdobie od decembra až do marca býva v našich končinách všetko, len nie slnečné a keďže vitamín D sa najefektívnejšie vstrebáva cez kožu, v tomto momente môže vznikať problém. Avšak déčko sa dá veľmi jednoducho suplementovať a navýšiť ho môžete aj správnou stravou. Najvyšší a najlepšie vstrebateľný obsah vitamínu D nájdete v rybách (napríklad losos), mlieko či vajíčka.
Vitamín C
Najznámejší z „imunitných“ vitamínov sa zrejme najčastejšie využíva v chrípkovom období. Posilňuje imunitný systém a pomáha mu správne pracovať, čím podporuje celkové zdravie organizmu. Okrem toho tiež štúdie preukazujú, že užívanie vitamínu C v priebehu chrípkového ochorenia dokáže výrazne znížiť jeho trvanie. Keďže céčko je známym antioxidantom, dokáže neutralizovať voľné radikály, ktoré spôsobujú degeneráciu buniek a tým spúšťajú zápalové procesy. Taktiež pomáha aktivovať kľúčové enzýmy v tele, ktoré stoja za tvorbou niektorých hormónov starajúcich sa o posilňovanie kardiovaskulárneho systému a jeho imunity voči ťažkým infekciám. Zároveň pomáha posilňovať membrány kože a spojivové tkanivá v tele, ktoré chránia orgány ako napríklad pľúca. Telo sa na vitamín C jednoducho spolieha v tom, že mu pomôže budovať a udržiavať imunitný systém v kondícii a minimalizuje dopad chorôb na organizmus. Náš organizmus však nedokáže vytvárať vlastný vitamín C, čiže sme odkázaní na jeho príjem zo stravy a suplementov. Odporúčaná denná dávka je okolo 100mg, avšak vyššie dávky do 2000mg sa odporúčajú pri prekonávaní ochorení, prípadne pre športovcov, ktorí sú na ochorenia najmä v kritickom období náchylnejší. Najvyšší obsah vitamínu C nájdete v guľatej paprike, kiwi a jahodách, rímskom šaláte či brokolici.
Zinok
Zinok je bežným výživovým doplnkom pri bežnom prechladnutí či klasickej chrípke. Štúdie dokázali, že v správnych dávkach dokáže skrátiť trvanie symptómov ako bolesť v hrdle, zapchatý nos či kašeľ. Avšak dokáže pomáhať aj pri predchádzaní respiračných infekcií. Podľa štúdii, zinok spúšťa správne reakcie imunitného systému, ktorými predchádza zápalovým procesom v tele. Proteíny, ktoré prichádzajú do styku s infekciami ako prvé, priťahujú k sebe zinok, ktorý následne interaguje so zápalovým procesom a potláča ho. Zinok sa teda stará o správnu reakciu imunitného systému a reguluje vznik zápalov v tele. Odporúčaná denná dávka zinku je 8-11 mg, pričom potraviny najbohatšie na zinok je červené mäso, hydina, fazule či orechy.
Magnézium
Jedným z najdôležitejších mikronutrientov je bezpochyby magnézium, ktorý je v štúdiách čoraz častejšie spájaný aj so zdravým imunitným systémom. Magnézium má s našim organizmom veľmi špeciálny vzťah, stará sa o spúšťanie špecifických imunitných akcií. Nedostatok magnézia v tele môže viesť ku vzniku zápalových procesov v tele, ktoré majú už len na skok ku vzniku najrôznejších chorôb. Okrem toho je magnézium kľúčovým elementom v strebávaní vitamínu D, ktorého účinky na imunitný systém sme popísali vyššie. Kombinácia týchto dvoch prvkov napomáha k správnej funkcii orgánov a rôznych fyziologických procesov v tele. Všetky enzýmy, ktoré metabolizujú vitamín D potrebujú na svoju správnu funkciu magnézium. Nedostatok magnézia tak môže spôsobovať problémy kardiovaskulárneho systému, čo z komplexného hľadiska narúša celý imunitný systém. Dospelý človek by mal denne prijať okolo 300 až 500 mg magnézia. Potraviny s najvyšším obsahom magnézia sú špenát, horká čokoláda, mandle či tekvicové semienka.