9 z 10 svetových metropol je vystavených stúpajúcej hladine mora, ktorá dosiahne do roku 2050 novú výšku. Aj to je jeden z faktorov, ktorý inšpiroval Bjarkle Ingels Group pri navrhovaní plávajúceho mesta.
Ide o koncept, ktorý by mal odolať nielen stúpajúcej hladine a teda povodniam, ale aj tsunami či hurikánom. Skladá sa z kolekcie hexagónov, ktoré sú upevnené o morské podlažie, pričom obytná plochá pláva na jeho hladine. Na hexagónoch je strategicky rozmiestnená celá mestská architektúra, ktorá by sa mala stať domovom 10-tisíc ľudí, ktorí budú schopní vyprodukovať vlastnú energiu či teplo. Projekt dostal názov Oceanix City a je navrhnutý tak, aby sa mohol časom rozrastať. Výsledkom by boli nové mestá, ktoré by neustále rástli a vyvíjali sa.
Foto: archív Bjarkle Ingels Group
Navrhnutý bol v spolupráci s prestížnou univerzitou MIT, pričom úlohou mesta bude vybudovať udržateľné zdroje energie, pričom bude maximalizovať prírodné podmienky. Oceanix City by mali byť súčasťou existujúcich veľkomiest, ktoré majú kapacitné problémy, no dalo by sa umiestniť aj na iné miesta v prípade prírodných katastrôf. Vybudované by bolo z prírodného materiálu biorock, ktorý bol vyformovaný vďaka podmorským prúdom a má samoopravovacie schopnosti, pričom je 3x odolnejší ako betón a stále sa dokáže na vodnej hladine vznášať.
Projekt tiež počíta s ďalšími novým technológiami vrátane samoriadiacich áut, doručovanie zásielok dronmi a spolieha sa aj na oceánske farmárčenie, čo poskytuje odpovede na mnohé otázky ohľadom udržateľnosti aj sociálneho rozvoja.
