Top Fashion Bar
Kúpiť predplatné Search
Kúpiť predplatné

archive / 1. apríl 2020

Marika B Majorová: Inštinktívne hľadám krásu aj tam, kde je najmenej pravdepodobná

„Koncept zabíjania nudy je pre mňa jedna z nepochopených vecí. Ja mám stále čo robiť,“ hovorí o aktuálnej „koranténe“ známa kreatívna duša alias Tonbogirl.

Marika B Majorová: Inštinktívne hľadám krásu aj tam, kde je najmenej pravdepodobná

„Koncept zabíjania nudy je pre mňa jedna z nepochopených vecí. Ja mám stále čo robiť,“ hovorí o aktuálnej „koranténe“ známa kreatívna duša alias Tonbogirl. Spolu s jej dcérkou Miou sme sa vybrali na krátku fotovychádzku, samozrejme s adekvátnym odstupom... Rozprávali sme sa o módnych talentoch, ktoré predstavuje v jarnom vydaní TOP FASHION, kariére, tvorbe, živote aj o prekonávaní kríz.

Pôvodným zameraním si copywriterka a svoju kariéru si si vybudovala v reklamnej agentúre. Aké to boli časy a ktoré momenty z tohto obdobia mali na teba najzásadnejší vplyv?

Bolo to pre mňa veľmi prínosné, formujúce a v zásade aj zábavné obdobie. Boli to roky, keď boli agentúry na vzostupne, pracovať v reklame bolo nové a cool. Partia mladých ľudí spolu pracovala do noci, žúrovala do rána, a potom ešte išla na prezentáciu ku klientovi. Naučila som sa tam maximum, a dalo mi to veľa. V rámci ľudských aj profesijných vzťahov. Odniesla som si z toho obdobia blízke priateľstvá (dokonca aj jedného frajera a jedného čoskoro exmanžela) aj pracovnú reputáciu a know how.

Počas práce v reklamke si spoznala aj Jonáša Karáska, s ktorým ste po čase odišli a založili si vlastné kreatívne štúdio Gunpowder. Čo tomuto rozhodnutiu predchádzalo?

Po deviatich rokoch v agentúre prirodzene došlo k únave, a vtedy ešte sabbaticals na načerpanie nových síl a chute do práce nefičali. Navyše sme mali pocit, že sme sa na predstavách o našom tíme a klientoch nezhodli úplne s vedením agentúry. Do toho jedna produkcia oslovila Jonáša s nápadom na prácu režiséra a povedali sme si, že to vyskúšame spolu.

IMG 4358 01

Robiť náhle na komunikačných stratégiách, tvorbe konceptov, zároveň riešiť v štúdiu bežnú agendu, riešiť klientov, režírovať, točiť. To muselo byť šialené tempo. Navyše si sa stala mamou...

Tempo to bolo, ale mne to vyhovovalo. Som z tej generácie, ktorá vnímala, ako sa mali veci pred revolúciou, a vyrojené možnosti nedali spať, trebalo vyskúšať všetko a ísť na milión percent. Tým, že v rámci Gunpowder v zásade freelancujeme a nie sme zodpovední za platy a pracovnú náplň iných, dáva nám to od začiatku voľné ruky a možnosti. Ja som tak popri práci začala robila blog, fotila, ponárala sa viac do sveta dizajnu a módy. Až do tej miery, že som si to chcela vyskúšať aj v offline režime a v rámci projektu Šafko som rozbehla pop up store Kapsula. A vtedy to nabralo tie obrátky. Pred kolapsom ma podľa mňa zachránilo to, že nový starosta Starého mesta námestie zrušil a ja som otehotnela. Ešte v 8. mesiaci som robila pop up Móda pomáha v priestoroch Auparku, ktoré sme dostali k dispozícii po zrušení Šafka.

Pamätáš si na ten moment, kedy ste si s Jonášom povedali, že ste urobili dobre rozhodnutie o vlastnej ceste? Mali ste niekedy pocit, že to nezvládnete, že sa neuživíte?

Áno, pamätám si to presne, pretože to bolo zároveň s prechodom na Euro a začiatkom hospodárskej krízy, z čoho je evidentne jasné, že sme strategickí plánovači haha... Celé sme to riešili inštinktívne a po prvom šoku z robenia rozpočtov (ktoré v agentúre robili accounti) a dokonca v novej mene, a pocite, že nevieme kedy dostaneme ďalší džob a musíme brať všetko, čas ukázal, že kľud. Že nemusíme brať všetko. A postupne sa to upratalo a utriaslo. Nezvládali sme to občas akurát časovo a tak sme jedno obdobie riešili, či priberieme ďalších ľudí a vybudujeme agentúru alebo ostaneme iba pri našich kapacitách. Podľa mňa sme správne vyhodnotili, že nám stačí byť zodpovední za samých seba. Navyše sme každý mali ešte extra svoje tvorivé aktivity.

IMG 4259 02

Kreatíva, tvorba konceptov ale aj réžia sa stala tvojou bežnou agendou. Ako si začala s fotografiou?

Prvý foťák som dostala od svojho otca-novinára. Bola to staršia, analógová a manuálna Minolta. Učila som sa fotiť sama, odkukávala som, skúšala, tiež veľmi inštinktívne, keďže nie som veľmi technický typ. Najprv som fotila ľudí okolo seba, nagymamin dvor, Bratislavu, moju sestru. Na výške sme mali fotografiu ako predmet, učiteľ nás posielal fotiť demonštrácie do ulíc a voľné témy. A potom ma chytila téma street style a už to išlo.

Každý fotograf má svoj rukopis. Niekto výraznejší, iný menej. Podľa čoho spoznáme tvoje fotky?

Fotím väčšinou na film, a ten má také to neopakovateľné čaro, farby, zrno, kresbu. Najviac ľudí je prekvapených práve farbami, ktoré film dáva a nepotrebuje žiadne ďalšie extra úpravy, keďže s fotošopom sa kamarátim asi rovnako ako s excelom. Ako motív ma bavia ľudia, zachytávanie momentov v ich živote, ale aj estetika a atmosféra priestoru. Keď sme jedno leto absolvovali s Miou skoro týždenný pobyt na Kramároch kvôli vyšetreniam, inštinktívne som hľadala krásu aj tam, aj keď som fotila iba na telefón. Najčastejšia reakcia na tie fotky bola, že však to vyzerá takmer ako príjemné a pekné miesto. Tak asi to nachádzanie krásy je niečo, čo možno moje fotky vystihuje.

IMG 4401 01  IMG 4219 01 

Od mladosti si sa zaujímala aj o módu, čo dokazuje tvoja snaha o štúdium módneho návrhárstva. Nakoniec ťa nevzali, no ty si sa k móde nakoniec aj tak priblížila prostredníctvom tvojho blogu. Ako ťa popri všetkých tých aktivitách napadlo realizovať sa aj v týchto vodách?

Vedľajším efektom odchodu z kreatívneho oddelenia reklamnej agentúry bolo, že som znova pocítila chuť tvoriť, len tak, voľne, za seba. A v tomto čarovnom momente sa zrazu stretla moja láska k móde, fotografii a začiatky blogov. Objavila som The Sartorialist a Garance Doré a po chvíľke mi bolo jasné, že toto je to, čo chcem robiť. Fascinuje ma nachádzať inšpiráciu a štýl v uliciach, na reálnych ľuďoch, cez tému osobného štýlu a módy nájsť kanál na sebavyjadrenie.

Ako si dnes už úspešnú „značku“ Tonbogirl rozbiehala? Čo dôležité si sa naučila, ktorí ľudia ťa inšpirovali a pomohli ti?

Paradoxom je, že napriek mojej práci s budovaním značiek a komunikáciou mám pocit, že tú značku som ani vedome nebudovala. Kebyže to robím od začiatku s tým vedomím, tak si určite zvolím menej komplikovaný názov ako Tonbogirl. A menej sa od začiatku trápim s vyjadrovacím jazykom na blogu. Pamätám si, že som ho začala písať iba v angličtine, to išlo celkom ľahko. Potom som zo štatistík zistila, že ľudia si dávajú tie texty prekladať cez google translate do slovenčiny, výsledkom čoho bola bizarná hatlanina, tak mi prišlo fair to robiť dvojjazyčne. Ten štýl písania som chvíľu hľadala. Ale pozitívne reakcie čitateľov ma posmelili, rovnako ako ohlasy od fotografov alebo zo sveta módy, z čoho som mala najväčší rešpekt teda.

IMG 4342 01

Nemáš pocit, že Instagram úplne vytlačil klasické blogy? Má ešte zmysel mať okrem Instagramu aj blog?

Je to tak, ale to súvisí s celkovým, už dlhšie nastupujúcim trendom krátkych formátov – ľudia postupne konzumujú oveľa viac podnetov a informácií a ľahšie sa im vnímajú krátke formáty ako long ready. Dokonca by som povedala, že v online priestore strácajú schopnosť sústrediť sa na dlhší článok. Napriek tomu si myslím, že blog zmysel má, je to viac žurnalistický formát, články sa dajú spätne vyhľadávať, obsah môže byť prepracovanejší a bohatší. Záleží samozrejme od témy a účelu, ale blogy sú určite dobrým komunikačným aj prezentačným kanálom.

Ako každý úspešný influencer, aj ty máš iste množstvo spoluprác. Podľa čoho si ich vyberáš?

Rovnako ako môj blog nikdy nebol postavený na potrebe komerčných spoluprác, nemám to tak ani s Instagramom, čo mi dáva voľnosť. Komunikáciu na Instagrame nepovažujem za svoju prácu v zmysle toho, že propagujem značky za honorár. Ak idem do spolupráce, idem čisto z presvedčenia a sympatií k značke tak, aby to nenarušilo autenticitu a úprimnosť môjho komunikačného priestoru. Viac ma poteší, ak ma aj na základe mojej komunikácie osloví subjekt na spoluprácu na tvorbe značky a komunikácie alebo na fotografický projekt.

IMG 4331 01

Máš človeka, čo sa ti o to stará o feed a managuje spolupráce?

Tým, že na tom Instagram nemám založený, tak by ten človek veľa práce nemal. Plus som asi príliš veľký control freak, to by ten človek nemal ľahké, haha.

Už si si iste za ten čas overila, čo na ľudí funguje najviac. Aký typ postu je podľa teba aktuálne „najlajkovanejší“?

Z času na čas stále prežívam frustráciu, že trebárs posty, na ktorých sa človek najviac namaká a majú preňho hodnotu, dostávajú najnižšiu odozvu. Ako napríklad séria z návštev v ateliéroch mladých dizajnérov. Strávite čas fotkami, rozhovorom, editovaním a interaktivita je taká poskromná. Ale tam som si povedala, že viditeľnosť to má. Info sa von dostane, a najmä mi dáva zmysel to robiť, bez ohľadu na to, či to lajkne nejaké množstvo ľudí. Najsilnejšie reagujú ľudia na naše spoločné #twinning posty s Miou a to, ako žijeme s jej poruchou sluchu.

IMG 4281 01  IMG 4290 01 

Tvojou silnou prednosťou oproti ostatným fashion influencerkám je prehľad a spôsob komunikácie. Nie je to len o predstavovaní trendov prostredníctvom seba, si skôr patrónom nových talentov. Vďaka tomu vieme nielen čo sa nosí, ale aj koho tvorbu sa oplatí sledovať a aké poklady doma máme. Vždy si sa takto intenzívne zaujímala o tvorbu mladých dizajnérov? Čím to u teba začalo?

Ako kreatívneho človeka ma zaujíma tvorba ako taká, a tým, že som sa postupne viac ponárala do sveta módy, som začala chodiť aj na prehliadky absolventov VŠVU, a to je pre mňa každoročná udalosť. Jednak vidieť ako rozmýšľajú dizajnéri ešte nezaťažení realitou tvorby a jej predaja, a potom sledovanie toho ako sa ďalej vyvíjajú a kam smerujú. Je to fascinujúce a mám pred tým veľký rešpekt.

V jarnom vydaní TOP FASHION predstavuješ niekoľko slovenských dizajnérov, ktorým si nahliadla do ateliérov. Takýchto návštev si absolvovala viac...

Doteraz ich bolo viac, aktuálne vzhľadom na situáciu tento koncept bohužiaľ oddychuje. Volá sa to Inside the Studio a mojou motiváciou bolo pozorovanie, že jednak veľa dizajnérov predáva priamo cez svoj ateliér a eshopy a sociálne médiá, ale zároveň vo verejnosti a potenciálnych klientoch je neistota či sa môžu len tak ohlásiť na návštevu ateliéru, či sa môžu ísť len tak pozrieť, či budú mať na to financie, či na nich niekto nebude čudne pozerať. Chcela som pootvoriť tú cestu medzi dizajnérom a potenciálnym klientom. Veľmi sa teším, že koncept funguje a na základe tých postov viem, že čitatelia sa odvážili a aj si u dizajnérov kúpili svoje kúsky.

IMG 4264 02

Si multitalent, neustále v behu, nonstop niečo tvoríš a riešiš. Stalo sa ti niekedy, že si mala pocit vyhorenia? Ako si to riešila?

Pred vyhorením som bola tesne pred odchodom z agentúry a potom tesne pred tehotenstvom. Zakaždým sa mi podarilo nakopiť si také množstvo aktivít, bez schopnosti povedať nie alebo racionálneho vyhodnotenia situácie. Jediná pomoc bola prehodiť výhybku a urobiť životnú zmenu.

Ktorá z tvojich aktivít ťa živí? A ktoré sú naopak len okrajové alebo hobby?

Živí ma reklama, tvorba konceptov, budovanie značiek a práca s nimi. Okrem klasických „komerčných“ značiek postupne rozbieham konzultácie alebo spolupráce s menšími lokálnymi značkami. Tiež fotenia. Práca na koncepte predajného eventu dizajnu pre deti, kid. shop up, sa po dvoch rokoch prehupla do fázy, že to nerobíme na úkor svojho času a nákladov, čo je príjemné. Mojím šťastím je, že toto všetko ma baví rovnako, ako by to bolo moje hobby.

Bez ktorých rituálov a vecí si nevieš predstaviť svoj deň?

Ranného túlenia sa s Miou. A kávy v obľúbených podnikoch (už sa teším, keď sa raz prinavrátim do svojho prirodzeného habitatu). Komunikácie s blízkymi ľuďmi. Rituály mám aj zo starostlivosti o pleť, večerné odlíčenie je must a ranné prebudenie pleti tiež. A robím to rovnako aj teraz, v domácej karanténe. Je to asi jeden zo spôsobov nestrácania kontaktu s realitou.

collage

Nedávno si prešla aj zložitým obdobím v súkromí - rozchodom s otcom tvojej dcérky, o ktorom si otvorene napísala aj na Instagrame. V čom ťa táto skúsenosť zmenila a čo ťa naučila?

Ľudské vzťahy sú jedna z najkomplikovanejších vecí na svete, a to čím, sme si prechádzali posledný rok a pol nášho vzťahu, bolo pomerne bolestivé. Keďže však máme spolu malé dieťa a spoločný cieľ mať pekný vzťah, je to stále vyvíjajúci sa proces. Ja som si to celé musela prerozprávať a pochopiť aj s pomocou psychológa, ktorý mi zároveň otvoril nové témy v živote, týkajúce sa ženskej línie v našej rodine a celkovo ženskosti a sily. To stále spracovávam, ale cítim, že sa vo mne v tejto téme pohli veci a sama som zvedavá kam ma zavedú.

Z tvojej rozkošnej dcérky rastie malá módna ikona, navyše s hudobným nadaním. Hrá na klavír, no paradoxne trpí poruchu sluchu. Čo to pre vás znamená a v čom je to iné ako pri „bežnom“ dieťati?

Neviem porovnať, ako to je iné ako pri bežnom dieťati. Pre mňa je ona bežné dieťa a snažíme sa s tým aj tak žiť. Nepripúšťam si opúšťanie sa, proste jej aj nám toto bolo nadelené, takto sú rozdané karty a my urobíme všetko pre to, aby sme s tým pracovali čo najlepšie pre ňu a bola integrovaná do maximálnej miery. Navyše, je veľmi bystré, rozumné, empatické a veselé dieťa. A vidím okolo seba, že každý má niečo nadelené a počúvam rôzne príbehy. Takže si hovorím, ak bude toto najhoršie, čo jej život nadelil, tak to dá ľavou zadnou. A v baletnom postoji. Ale áno, dlho som riešila, či mám právo verejne hovoriť o jej poruche sluchu, či sa so mnou raz kvôli tomu neprestane rozprávať. Ale uvedomila som si, že to je môj spôsob a snaha ako odtabuizovať tú poruchu a tému, pre ňu aj pre všetky deti s poruchami sluchu, ktoré sú rovnako živé, nezbedné, bystré a majú rôzne talenty. Aj naše spoločné módne #twinning posty sú určite podvedomou snahou o absolútne znormalizovanie vnímania dieťaťa s nejakou poruchou.

IMG 4352 01

Ďalšou krásnou ženou, ktorá sa vyskytuje často po tvojom boku je tvoja mama, ktorá je rovnako veľmi pôvabná a elegantná. A zjavne vás tri spája veľmi silné puto...

Toto nám tak vybavil život sám. Sme taká trojka a ja si snažím neustále uvedomovať si to šťastie, že som dcérou a mamou zároveň a že tie dve ženy v mojom živote majú také krásne puto. Už sme si dali aj krátke dovolenky v tejto zostave a viem, že z toho budeme mať všetky najkrajšie spomienky.

Teraz sa však musíte zaobísť bez vzájomných objatí... Rovnako ako sa nemôžete vídať s priateľmi. Ako to prežívaš a riešiš prípadný smútok za spoločnosťou blízkych?

Najťažšie je to bez mojej mamy. Držíme ju bezpečne v karanténe, ale dvakrát denne si voláme a vidíme sa cez video. Ona je silná žena a drží sa statočne, ale vidím na nej, aj na Mii, že to je dosť frustrujúci proces. Video chaty sú fantastickou pomocou, nedávno sme si päť kamarátok dohodli online drink večer a prekecali sme dve hodiny pri obrazovkách. Takže nejaký kontakt to nahradí, ale nie sú to spoločné zážitky, cesty, spoznávania, objatia.

IMG 4365 01

Daj nejaké tipy na zabitie nudy v karanténe... Film, seriál, kniha, ktoré ťa totálne dostali...

Tento koncept zabíjania nudy je pre mňa jedna z nepochopených vecí na svete, naozaj tomu nerozumiem. Ja mám opačný pocit, že mám stále čo robiť. Bez ohľadu na to, môj tip je napríklad seriál Big Little Lies, Lie to me, knihy Hana, Normálni ľudia, Call me by your name, Jezero. Tých kníh na mňa veľa čaká neprečítaných, tak keď sa k nim dostanem, rozšírim tipy.

Kvôli novému korona vírusu COVID- 19 sme sa všetci zastavili. Dostali sme čas, kedy mnohí prehodnocujeme svoj život. Ako túto situáciu prežívaš ty?

Vidím v tom čaro aj obavu. Ako spievala Bety Majerníková, „Zem stíchla“ a mali by sme viac počúvať seba, prírodu, viac vnímať svoje okolie. Ono sa nám to deje tak či tak, či chceme alebo nechceme, len niekto to môže vnímať ako pozitívne a niekoho to môže vytáčať. Popri všetkom tomto vnímam aj obavu z neistoty v budúcnosti, ľudia prídu o prácu, pocit istoty, ovplyvní to našu spoločnosť spôsobom, akým ešte netušíme.

Máš pocit, že ťa toto obdobie zmení tvoj spôsob myslenia aj život ako taký?

Cítim, že áno, ale neviem ešte úplne uchopiť ako presne. Toto bude asi jedna z tých vecí, kde čas zohrá svoju úlohu a až z odstupom času si uvedomíme, čo nám to zobralo a čo naopak dalo. Ale ja som optimista, takže chcem veriť, že pozitívne stopy prevážia tie ostatné.

Text a foto: Jana GOMBOŠOVÁ

2805

Súvisiace články