Spomaliť či na chvíľu zastaviť a nájsť balans. Uvedomiť si, čo vlastne chceme a či smer, ktorým ideme, je na naplnenie našich túžob ten správny. To z času na čas potrebuje každý z nás, nie vždy nám to však okolnosti dovoľujú. Do podobnej situácie sa nedávno dostala aj najlepšia slovenská tenistka Dominika Cibulková. Čo ju viedlo k neľahkému rozhodnutiu a aké z neho vyplynuli dôsledky? Našla recept na únavu alebo sa už vidí v úlohe matky? To všetko sa nám podarilo zistiť.

 

titoe

 

 

Slnečný tatranský deň, čistý vzduch a navôkol zasnežená krajina. Výstup na Zamkovského chatu je síce po vŕzgajúcom snehu náročnejší, ale nikomu to nijako zvlášť neprekáža. Možno je to krásou prostredia, ktoré necháva starosti všedných dní ležať na dne dolín, možno tým, že Dominika má za sebou prvú veľkú niekoľkotýždňovú prestávku v kariére a nerobí jej problém otvorene hovoriť o všetkom, čo ju v poslednom období potrápilo, ale aj pohladilo na duši. Tak sme sa pýtali...

Vychutnala si si teraz viac týždňov voľna, keďže si sezónu ukončila predčasne. Čo pre teba znamenalo urobiť takéto radikálne rozhodnutie? Predsa len, vieme, akým očakávaniam si čelila zo strany okolia, ale poznáme aj tvoju cieľavedomosť, ktorou si povestná.

Všetko ovplyvnili najmä udalosti z predchádzajúceho roka 2016, ktorý bol, paradoxne, mimoriadne úspešný. Bolo to však aj nesmierne náročné obdobie, pretože sa počas neho udialo množstvo vecí nielen v profesionálnom, ale aj v mojom osobnom živote. Keď som v októbri 2016 vyhrala turnaj majsteriek WTF Finals, bolo to jednoducho úžasné, niečo „mega“. Ale takisto som pociťovala nesmiernu únavu a vyčerpanosť.

 

Znamená to, že sa ti medzi sezónami nepodarilo dostatočne zregenerovať?

Myslím si, že najväčší problém bol v tom, že som mala príliš málo času na to, aby som všetky predchádzajúce udalosti a zážitky vstrebala. Aj preto mi chýbal na začiatku novej sezóny určitý „drive“, nefungovala som na sto percent, chýbala mi nová motivácia napriek tomu, že som mala jasne stanovené ciele. V danom momente som totiž bola vnútorne veľmi spokojná s tým, čo som dosiahla. Počas prvého polroka novej sezóny ma ešte hnala vpred myšlienka, že si chcem zlepšiť ranking a posunúť sa z piateho miesta na štvrté. Keď sa to potom podarilo, zrazu som nemala záchytný bod. Kvôli čomu ísť na tréning? Kvôli čomu obetovať toľko energie a času, keď som vlastne spokojná s tým, čo som dosiahla? A najmä, celkom prirodzene, potrebovala som si viac užiť to, čo som dosiahla – uvedomiť si viac prítomný okamih.

 

Ako dlho si nemala takúto dlhú pauzu?

Keď nad tým uvažujem, tak dlhšie voľno ako týždeň som si nedopriala, odkedy hrám profesionálne tenis, čiže zhruba 12 rokov. Ani operácia, ktorú som musela podstúpiť v roku 2015 a ktorá má z kolotoča turnajov vyradila na štyri mesiace, mi nezabránila v tom, aby som si aspoň udržiavala kondičku v posilňovni. Lenže tentoraz som naozaj bytostne cítila, že potrebujem dlhšiu pauzu – bez kolotoča, v ktorom sa môj život neustále krútil. Zažívala som stavy, že sa mi pomaly nechcelo ísť ani z domu. Kdesi v hĺbke som si potrebovala zhlboka vydýchnuť, ale nebolo to možné.

 

1

3

4

 

Takže pre teba je vlastne vzácnosť liezť po horách a užívať si výhľady.

Áno, aj keď teraz som tu už v rámci prípravy. No najväčšia vzácnosť, ktorú som si v posledných týždňoch užila, bolo, že som nemusela sledovať čas. Aj počas sezóny mávam voľno a môžem si vyraziť s kamoškami na kávu. Problém je v tom, že si to neviem užiť naplno, podvedome sa snažím každú jednu hodinu využiť pomaly na 150 percent a nechtiac sa tak dostávam pod neustály tlak. Až teraz som doháňala veci, ktoré si počas rozbehnutej sezóny nemôžem dopriať, veci, popri ktorých som sa zároveň snažila oddychovať... Pre mňa bol teraz obrovský luxus aj to, keď som si mohla len tak odcestovať na výlet do Prahy a tam si bez výčitiek s Michalom povedať, že zostaneme o deň dlhšie. Nie je to šialené? Uvedomujem si však, že voľné dni sa nezadržateľne míňajú.

 

Ako dlho vlastne tvoja pauza trvala?

Voľno som mala sedem týždňov a šesť týždňov z toho som nerobila absolútne nič, čo sa týka tenisu. Až v poslednom týždni som začala znova trénovať – behať a robiť kompenzačné cvičenia. Teraz začínam tréningovú sezónu práve tu v Tatrách. Nie som typ športovca, ktorý si nedokáže predstaviť deň bez pohybu, nemyslím na tenis každú hodinu dňa a nerobí mi problém úplne vypnúť. Naopak, potrebovala som sa zastaviť, získať potrebný odstup a opäť objaviť novú chuť trénovať a niečo dokázať. Na druhej strane, potrebovala som možno aj lepšie spoznať bežný stereotyp života – ten pocit, že sa môžete večer len tak posadiť pred telku a nič neriešiť. Zistila som, že je to veľmi príjemné, ale uvedomila som si aj to, že mi nemá čo ujsť. Keď skončím s profesionálnou kariérou, užijem si takých dní ešte dosť.

 

Ako vyzerá tvoj bežný tréningový deň?

V tréningovom procese začínam ráno o pol deviatej cvičeniami, ktoré držia pokope prakticky celé moje telo. O deviatej pokračujem cvičeniami na kurte, zameranými na kondičku, čo znamená, že hodinu behám a robím krátke šprinty. Od desiatej do pol dvanástej až do obeda trénujem tenis pod dohľadom trénera, ktorý je veľmi prísny a tvrdý. Na obed sa stretneme doma s Miškom (manželom), dáme si obed a nevynechám ani krátky spánok. Od pol tretej do piatej opäť trénujem na kurte, neskôr ešte nasledujú posilňovňa alebo behy. Domov teda prichádzam úplne zničená okolo siedmej. Prípadne ma ešte čakajú procedúry, ktoré však tiež považujem za „prácu“, keďže sú neoddeliteľnou súčasťou tréningu. Ako tam ležím, krátim si čas nahrávkami od môjho mentálneho kouča. Zvyknem ich počúvať aj ráno pred tréningom. Všetko, čo súvisí s tenisom, mi teda zaberie celý deň. Aj preto si tak intenzívne vychutnávam voľné chvíle.

 

Zvykneš využívať aj iné typy cvičení, napríklad také, akým sa bežne venujú ľudia, ktorí profesionálne nešportujú?

Samozrejme, nemávam len tenis a kondičné tréningy. Veľmi rada napríklad behám. Keď si dám slúchadlá a svoju obľúbenú hudbu, pomáha mi to bežať rýchlejšie a zvládnuť aj dlhšiu trasu. Rovnako ma baví joga, vďaka ktorej si dobre ponaťahujem svaly a tiež skvelo prečistím hlavu.

 

Už si spomenula, že si začala pracovať s mentálnym koučom. Ako ti vlastne pomáha?

Som typ človeka, ktorý sa dosť zdráha hovoriť o svojich vnútorných pocitoch. Možno to vyplýva aj z toho, že som bola vždy poslušné dieťa, ktoré zakaždým urobilo všetko, čo sa od neho očakávalo. Aj preto som sa bála hovoriť s najbližšími o tom, čo ma trápi. Dusila som to vo svojom vnútri. Po turnaji v Ríme, ktorý bol začiatkom mája tohto roka, však tréner povedal, že sa musíme vážne porozprávať. Vtedy sa ľady prelomili. Možno, ak by som sa mu zverila so svojimi pocitmi skôr, mohla som si takúto „dovolenku“ urobiť už v decembri a celá sezóna by dopadla inak. Radek (mentálny kouč Radek Šefčík, pozn. red.) ma naučil byť otvorenejšou, brať veci s nadhľadom a hovoriť o všetkom, čo ma trápi alebo mi lezie na nervy. Pomáha mi upratať si v hlave vlastné pocity a pozitívne sa naladiť na moje ciele.

 

5

7

9

 

Vraj ti dáva aj domáce úlohy...

Jasné, dostávam úlohy (smiech). Napríklad, ráno si robím špeciálne dychové cvičenia, ktoré slúžia na vytváranie pozitívnych vizualizácií. Počúvam jeho nahrávky, ktoré mi pomáhajú správne sa pripraviť na rôzne, neraz veľmi vypäté situácie na kurte, trebárs ako sa sústrediť na podanie v treťom sete za stavu 4 : 3. Toto je vec, ktorú som dovtedy dosť zanedbávala. A takisto mi zakázal v období turnajov sledovať sociálne siete a používať v telefóne rozličné aplikácie, ktoré ma rozptyľujú a odvracajú od hlavného cieľa. Aj fotky na Instagram pridávam cez Michalov telefón, vďaka čomu ma nerozptyľuje sledovanie „lajkov“ a komentárov.

 

Predpokladám, že vďaka tomu sa cítiš oveľa lepšie.

Nepochybne. Každý, najmä individuálny športovec sa potrebuje uzavrieť do akejsi bubliny, v ktorej vníma jedine svoje stanovené ciele. Je dôležité, aby ani ľudia v tíme nerozoberali veci, ktoré sa dejú vonku. Sociálne siete sú totiž veľmi návykové. Názory, ktoré ťa vynášajú do nebies, a rastúce počty fanúšikov ti dávajú pocit eufórie. Hlava, ktorá lieta v oblakoch, však môže rovnako sklamať. Keď si odrazu prečítaš o sebe veľa negatívnych vecí a zároveň sa na turnaji dostaneš pod tlak, nemusíš to vôbec zvládnuť. Navyše, ja nie som typ, ktorý by sa išiel s niekým do krvi pohádať a mal potrebu čokoľvek vysvetľovať. Našťastie, Michal ma to naučil selektovať a nenávistné názory jednoducho ignorovať.

 

Keď človek vidí teba a Michala, je jasné, že ste stvorení jeden pre druhého. Niektoré ženy tvrdia, že jediný pohľad im stačil na to, aby vedeli, že ide o muža ich života. Vnímala si to tak aj ty?

Priznám sa, že nemám rada vyhlásenia tohto typu, ale Michal je naozaj výnimočný. Sme spolu pomaly už ôsmy rok a v mnohých veciach sme si dosť podobní. Často myslíme na tie isté veci a dokážeme vzájomne komunikovať aj bez slov. Nevnímala som ho síce do prvej chvíle ako svojho budúceho manžela, ale od začiatku to s ním bolo úplne iné, než som dovtedy zažila. Michal má dar reči aj skvelý humor. Bol chalanom, ktorý sa nikdy na nič nehral a nepotreboval si predo mnou nič dokazovať len preto, že som známa. Myslím si, že veľa mužov by to nestrávilo, ak by ich partnerka bola taká úspešná. Michal si však dokázal u mňa vybudovať rešpekt, hoci v našom vzťahu nie je tým partnerom, ktorý – obrazne povedané – živí rodinu. Pre mňa je stelesnením skutočného muža a v živote by som si nedovolila „zametať s ním“. Nesmierne si vážim, ako spolu všetko zdieľame. Keď sme pre Top Fashion fotili editoriál v Prahe a on tam nebol, cítila som sa, akoby som nemala jednu nohu. Môže sa to zdať ako klišé, ale my dvaja spolu naozaj tvoríme jeden celok.

 

Zmenili sa nejako pod vplyvom uplynulých udalostí tvoje priority? Nezačala si uvažovať aj o deťoch?

Iste, že nad tým uvažujem. Najmä v tom šialenom kolotoči, v ktorom som sa naposledy ocitla, som si veľakrát pomyslela, či by nebolo lepšie urobiť si dlhšiu pauzu a otehotnieť. Predstava, že som mamina, vo mne vzbudzuje veľmi príjemný pocit. Napadne mi to vždy, keď mám možnosť pomojkať si nejaké bábätko. S Michalom máme naozaj skvelý vzťah, takže sa takejto myšlienke vôbec nebránim. Nakoniec, pre ľudí v našom veku je vcelku logické zakladať si rodinu. Teraz však všetko vnímam cez tenis, čo znamená, že momentálne sú v popredí ciele na nasledujúcu sezónu. Možno by som si neskôr vyčítala, že ešte naozaj nebol správny čas. Každopádne, deti určite chcem a myslím si, že nie je väčšie šťastie ako mať veľkú rodinu. Vyrastala som ako jedináčik, bolo by fajn, keby mali naši potomkovia súrodencov. Ja si prajem dve deti, Michal zasa tri, tak uvidíme, ako to dopadne (smiech).

 

Keď si už spomenula módne fotenie pre náš magazín, aj to bola pre teba veľká zmena. Ako si sa cítila v našich outfitoch?

Predsa len, je to úplne iný štýl stylingu, než aký zvykneš mať bežne v časopisoch. Bol to pre mňa najväčší zážitok, aký som doteraz v rámci fashion fotení zažila. Veľmi ma to bavilo. Určite aj tým, že styling sa niesol v úplne inom, pre mňa veľmi netradičnom duchu. Mala som na sebe veľa vecí, ktoré boli skvelé, hoci do svojho šatníka by som ich zrejme nezaradila. Napríklad som nadšená z fotky, kde mám na sebe tričko a na ňom priesvitné šaty. Nepomyslela by som si, ako úžasne to spolu bude vyzerať.

 

Teba je ťažké vnímať len ako športovkyňu, pretože je vidieť, že miluješ módu a máš rada pekné veci. Mnohí ľudia ti však píšu, aby si namiesto riešenia outfitov a fotenia seflies radšej hrala tenis...

O svoju vizáž sa, samozrejme, zaujímam, veď som žena. A ktorá z nás nechce byť krásna a príťažlivá? Moja mamina bola vždy dokonale upravená a nalíčená, preto sa mi zdá úplne prirodzené, ak sa na spoločenskú udalosť alebo večeru pekne oblečiem. Na turnajoch sa však nelíčim vôbec, na kurte totiž ide o niečo úplne iné. Našťastie, som v štádiu, keď všetky štipľavé poznámky vnímam ako niečo komické. Nerozumiem zvláštnej potrebe niektorých ľudí komentovať všetko, čo vidia na sociálnych sieťach. Jeden z „fanúšikov“ mi napríklad vytkol, že statusy píšem v angličtine... (smiech).

 

6

 

Si rada, že ťa považujú za fashionistku?

Neviem, či som fashionistka v pravom zmysle slova. Milujem módu, rada nakupujem a viem sa o oblečení baviť aj hodiny, ale móda nie je alfou a omegou môjho života. Páči sa mi, ako je oblečená J Lo, ale netrávim dni na webstránkach či sociálnych sieťach, aby som našla šaty, ktoré má na sebe. Na to mám Andyho (smiech). Páči sa mi nakupovanie, ale skôr si cením okamihy, ktoré pri tom zažijem. Nepotrebujem absolvovať maratón v dvadsiatke predajní. Som totiž pôžitkár, takže mi stačia dva alebo tri obchody, no nesmú mi napríklad chýbať najlepšie kamošky, dobrý obed alebo šampanské. Jednoducho zážitky.

 

Čím sa riadiš pri výbere a celkovom ladení outfitu? Spomínaš stylistu Andreja Kusalíka, ako ti pomáha?

Som rada, keď môj outfit vyzerá dobre ako celok, ale ja sama jednotlivé kúsky takto vyskladať neviem. Dokonca, keď si skúšam šaty počas ich príprav, šitia, neviem si v hlave vizualizovať, ako budú vo výsledku vyzerať. Aj preto som rada, že mi so všetkým pomáha Andy. Sme dobrí kamaráti a píšeme si každý deň. Vyhovuje mi, že sa naňho môžem vo všetkom spoľahnúť a že ma nikdy nesklame. Občas ma síce jeho outfity dokážu zaskočiť, ale nakoniec sa z nich vždy vykľuje niečo šik a originálne.

 

Vieme o tebe aj to, že miluješ šperky. Pamätáš si na svoj prvý veľký úlovok?

Šperky mám naozaj veľmi rada. Už odmalička som bola straka (smiech), páčilo sa mi všetko, čo sa blyšťalo. Dokonca si dodnes pamätám zlatú retiazku so štvorlístkom, ktorú som dostala ako štvorročná. Šperky či drahé módne kúsky sú pre mňa formou odmeny, ktorú si doprajem, keď si to naozaj zaslúžim, napríklad po úspešnom turnaji. V skutočnosti však nad kúpou drahých vecí dosť váham. Takto to bolo aj s mojím diamantovým náramkom, po ktorom som pokukovala už dávnejšie. Po finále v Madride sme leteli do Viedne. Pamätám si, že som v ten deň nebola zvlášť parádne oblečená, mala som na sebe iba tepláky. No nedalo mi to a zamierila som rovno do viedenského klenotníctva. Spýtala som sa, či je cena môjho vyhliadnutého diamantového náramku vo výklade správna a vzhľadom na môj outfit mi dotyčný pán s miernym opovrhnutím potvrdil, že šperk stojí presne toľko, koľko ukazuje cenovka. Keď som si náramok vyskúšala a vyhlásila, že si ho beriem, takmer odpadol (smiech).

 

V poslednom čase prešiel radikálnou premenou aj tvoj vlastný šatník. Prečo si sa k tomu odhodlala?

Odkedy poznám Andyho, začala som sa zameriavať najmä na nadčasové veci, ktoré využijem aj niekoľko sezón. Dovtedy som si kupovala mnoho pekných kúskov, ale viaceré som si mohla obliecť maximálne raz alebo dvakrát. Andy nemá rád oblečenie a topánky, ktoré sa nedajú „vynosiť“. Nakupujem teda oveľa premyslenejšie. Napríklad, naposledy som nakupovala pred tromi mesiacmi a viem, že „manolky“ boli možno drahšie, no sú nadčasové a poslúžia mi na dlhšie obdobie.

 

Hovorí sa, že jednou z vecí, do ktorej sa v živote naozaj oplatí investovať, sú cestovateľské zážitky. Nie sú to hmotné veci, ale niečo, čo ti nikto nikdy nevezme. Dokážeš si ako pôžitkárka vychutnať krajiny či mestá, v ktorých hrávaš turnaje?

Cestovanie milujem, ale úprimne, počas turnajov si ho užijem málokedy. Väčšinou sa iba presúvame medzi hotelom a kurtom, takže z mesta prakticky nič nevidím. S Michalom sme si však povedali, že si to skúsime vychutnať, pokiaľ to len trošku bude možné. Napríklad si dáme odporučiť nejakú dobrú reštauráciu, kam zájdeme, ak sa počas turnaja naskytne voľný večer. Naposledy sme si takto vyšli do mesta, keď sme boli na turnaji v Ríme. Závisí to, samozrejme, aj od polohy hotela. Keď sa nachádzate v centre, oplatí sa to využiť.

 

8

10

11

 

Ktoré miesto ťa takto oslovilo? Čo sa podľa teba oplatí vidieť?

Minulý rok sa nám podarilo vyraziť si do ulíc Petrohradu. Bola som tam už dvakrát, je to prenádherné mesto, myslím si, že sa s ním dokonca nedá porovnať ani Moskva. Chcela by som však vidieť aj Berlín a poriadne si ho užiť. Takto sme naposledy prebrázdili Prahu a bola som nadšená. Z miest mi však učarovalo aj Miami, ktoré považujem prakticky za svoj druhý domov, keďže tam zvyknem absolvovať tréningovú fázu. Z exotických destinácií sa zasa rada vraciam na Maldivy. Ak túžite po nádherných plážach, pokoji a pohode, sú na to ako stvorené.

 

Na oddych určite využívaš aj Vianoce, ako sa ich chystáš stráviť?

Tieto sviatky budú pre mňa trošku iné, pretože prvýkrát po dlhom čase strávim doma aj Silvester. V minulých rokoch sme zvykli už 26. decembra letieť do Austrálie. Vianoce zbožňujem, je to moja najobľúbenejšia časť roku a zároveň ďalší záchytný bod v mojom nabitom harmonograme. Milujem vôňu koláčov, teplo domova, rodinnú pohodu aj rozprávky – niekomu sa to môže zdať príliš obyčajné, chvíle s blízkymi si však treba vychutnať, rodina je skutočne najväčší dar.

 

rozhovor viedla: Barbora Franeková

Najnovšie zo sekcie móda



Trendy móda | 23.máj 2018

5 najštýlovejších udržateľných značiek: ...

Nezabudli sme ani na najlepšieho spojenca kažej ženy- kabelku! Našli sme také, ktoré z vás spravia dokonalú dámu a poskytnú...


Trendy móda | 22.máj 2018

Off-White pripravilo kolekcie s The Webs...

Pri príležitosti osláv otvorenia nového butiku v newyorskom Soho, sa značka Off-White spojila s The Webster, francúzskym gigantom. Spoločne vytvorili...


Trendy móda | 22.máj 2018

Cesta okolo sveta: Naobľúbenejšie kúsky

Ktoré trendy sú najpopulárnejšie a ktoré sa najlepšie predávajú? Rozdiel medzi týmito dvoma kategóriami môže byť väčší ako by sa...


Celebrity | 22.máj 2018

Cannes Film Festival 2018: Red Carpet II...

Minulá nedeľa ukončila prestížny filmový festival v Cannes. My sme sa však ešte raz obzreli v čase, konkrétne do druhého...

tf jar 2018

 tlacitko kupit2

Naše tipy

Najkrajšie historické hotely na svete

Milujete históriu aj cestovanie? Prečo tieto dva koníčky teda nespojiť? V’daka týmto histroickým hot...

Must-watch letné filmy

Obdobie stvorené na letné flirty plné vášne aj dobrodružstva s priateľmi, presne také je leto. Ak si...

Najlepšie roadtripy po Európe

Máte už naplánovanú letnú dovolenku? Pokiaľ nie, máme pre vás 3 tipy na európske roatripy, ktoré vás...